Ďakujem, že som

Autor: Antónia Sedmáková | 4.1.2011 o 21:00 | (upravené 5.1.2011 o 7:38) Karma článku: 0,25 | Prečítané:  227x

Otvorila som oči....

Predo mnou je ešte posteľ, na ktorej som strávila dnešnú noc.

Na stene vidím obrazy, pozerám sa do zrkadla a vidím svoje vlastné oči.

Oči. Aké tajomstvo!

Ďakujem ti za ne.

Ďakujem ti za zmysly:

- za čuch, ktorý mi sprístupňuje vôňu kvetov

- za sluch, ktorý sa sýti zvukmi tečúcej vody, šumiaceho lesa a lahodnej hudby.

Ďakujem ti za vôľu a rozum.

Sama môžem rozhodnúť nad týmito darmi.

Moje zmysly pracujú stále: vidím, počujem, cítim...aké tajomstvo!

Sama sebe som hádankou.

Kto som, Pane?

TO VIEŠ IBA TY.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.


Už ste čítali?