Ďakujem, že som

Autor: Antónia Sedmáková | 4.1.2011 o 21:00 | (upravené 5.1.2011 o 7:38) Karma článku: 0,25 | Prečítané:  226x

Otvorila som oči....

Predo mnou je ešte posteľ, na ktorej som strávila dnešnú noc.

Na stene vidím obrazy, pozerám sa do zrkadla a vidím svoje vlastné oči.

Oči. Aké tajomstvo!

Ďakujem ti za ne.

Ďakujem ti za zmysly:

- za čuch, ktorý mi sprístupňuje vôňu kvetov

- za sluch, ktorý sa sýti zvukmi tečúcej vody, šumiaceho lesa a lahodnej hudby.

Ďakujem ti za vôľu a rozum.

Sama môžem rozhodnúť nad týmito darmi.

Moje zmysly pracujú stále: vidím, počujem, cítim...aké tajomstvo!

Sama sebe som hádankou.

Kto som, Pane?

TO VIEŠ IBA TY.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Národný umelec sa zomrel vo veku 90 rokov.

KULTÚRA

Folklór bol preňho živým organizmom. Nosáľ mal jedinečný talent

Mal veľmi jasnú víziu toho, čo chce urobiť.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.


Už ste čítali?