Smrť žije v nás

Autor: Antónia Sedmáková | 3.1.2011 o 20:02 | (upravené 3.1.2011 o 23:39) Karma článku: 2,03 | Prečítané:  310x

Netreba kráčať za pohrebným vozom, aby sme postretli smrť... Je už v nás. Zhubne pôsobí už v novorodeniatku.

Smrť, to je vlastne ten najneznesiteľnejší objav, ktoré tkvie v samom živote. Rozkladá ho po troche, odsudzuje k banálnej tragédii, bez hrdinstva, v samote.

Život kráča tým istým krokom, akým kráča smrť, a vezme to málo, čo prv dal.

Smrť si sadá s nami k stolu. Vkĺza sa aj do našej postele, ale v spánku privrie iba jedno oko. Pri banálnej chrípke nám šepká do ucha: Nezabudni na mňa, čoskoro prídem znova!

Smrť koná už za života dielo skazy a ničenia. V každej tvári, akokoľvek krásnej, sa už rysuje forma lebky, každá nemoc je už čiastočným víťazstvom smrti.

My však vieme pred ňou zatvoriť oči. Ale ako dlho? Raz nám ich...otvorí..., aby nám ich potom zavrela..navždy. Skutočne, navždy?

 

Nechápem smrť. A to nie je pri pohľade na mŕtveho.

Viem, že aj ja zomriem. Kedy...kde...?

Ale aj táto myšlienka ma nenecháva ľahostajnú, je pre mňa bezobsažná.

Bojím sa do nej ponoriť.

Pane, ty si prisľúbil večný život tým, ktorí v Teba dúfajú.

Aj to tak málo chápem.

 

CHCEM VŠAK DÚFAŤ, CHCEM VERIŤ, LEBO CHCEM ŽIŤ!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.


Už ste čítali?